Nebojte sa GMO
Prvé úspešné liečenie cukrovky inzulínom bolo v roku 1922. Banting, Best a Macleod úspešne vyliečili štrnásťročného chlapca na pokraji smrti Leonarda Thompsona inzulínom, ktorý bol izolovaný z pankreasu psa. V roku 1923 získali Nobelovu cenu.
A tak sa stalo bežnou praxou, že pacienti trpiaci na cukrovku, užívali inzulín izolovaný z pankreasu zvierat. Tento inzulín sa však od ľudského mierne líšil a po dlhodobom užívaní vyvolával v organizme imunitnú odpoveď.
Tento problém vyriešil až rekombinantný ľudský inzulín, produkovaný v baktériách Escherichia coli (Boyer a Doyle, v roku 1978). Tento inzulín je zároveň aj prvou aplikáciou genetickej technológie do praxe. Geneticky modifikovaný organizmus je v tomto prípade baktéria Escherichia coli, ktorá po genetickej manipulácii (vnesení génu pre produkciu ľudského inzulínu) dokázala produkovať ľudský inzulín. V dnešnej dobe existuje už viacero modifikovaných mikroorganizmov, ktoré produkujú rôzne typu inzulínu.
Poďme od farmácie do potravinárskeho priemyslu. Predpokladám, že výroba syrov nie je pre vás žiadnou záhadou. Pri výrobe syrov sa používa enzým chymozín na zrážanie mlieka. Tento enzým sa prirodzene vyskytuje v žalúdku teliat. Čo myslíte, ako sa izoluje tento enzým zo žalúdka teliat? Na výrobu syra je nutné teľa zabiť a zo žalúdka izolovať tento proteín (kedysi sa mlieko nechávalo priamo v žalúdku niekoľko mesiacov dozrievať).
Našťastie zasiahlo genetické inžinierstvo. Na produkciu teľacieho chymozínu sa použila potravinárska kvasinka Kluyveromyces lactis. Tento rekombinantný chymozín je chemicky aj biologicky identický s prirodzene sa vyskytujúcim a v dnešnej dobe sa bežne používa pri výrobe syrov.
Čo ste mali dnes na obed? Predpokladám, že to nebola malá miska ryže. Potraviny sú otvorené 24 hodín denne 7 dní v týždni, chladničku máte preplnenú rôznorodými druhmi potravín a špajza praská vo švíkoch, okrem klasických cestovín obsahuje celozrnné, bezvaječné, tmavé, svetlé, zelené, bio, organické, od miestneho farmára a podobne…
Myslíte, že toto je štandardom na celom svete? To ani náhodou. WHO (svetová zdravotnícka organizácia) odhaduje, že v Ázii ročne oslepne 250 000 až 500 000 detí v dôsledku nedostatku vitamínu A. Polovica z nich umiera v priebehu 12 mesiacov od straty zraku.
Prečo trpia na nedostatok vitamínu A? Pretože konzumujú prevažne ryžu, ktorá je lacná a dostupná, no chudobná na vitamíny. Preto sa profesor Portykus (rok 2000) so svojim výskumným tímom zameral na vývoj geneticky modifikovanej ryže („zlatá ryža„), ktorá v semenách produkovala provitamín A.
Ryžu modifikovali vnesením dvoch génov z narcisu a jedného génu z baktérie Erwinia uredovora. Obsah provitamínu bol dostačujúci na prísun dennej dávky.
Netvrdím, že GMO zachránia celý svet. Ale predtým ako niečo odsúdite, zamyslite sa nad problematikou do hĺbky. Nepodľahnite poplašným správam, ktoré nikdy neboli podložené hodnovernými argumentami, a ktorých šíritelia nemajú odborné vzdelanie.
Príklady, ktoré som uviedla v tomto článku, sú skutočne len malé zrnká v piesku. Pretože geneticky modifikované mikroorganizmy, plodiny, rastliny či zvieratá sa v dnešnej dobe využívajú bežne, najmä vo výskume. Do praxe sa dostávajú tiež a zrejme ani netušíte, kde všade ich sami využívate…