5 argumentov, prečo vitariánstvo nedáva zmysel

Podnetom pre tento článok je korešpondencia s jednou mojou čitateľkou. Myslím si, že neprezradím nič nevhodné, ak spomeniem, že ide o mladú vzdelanú ženu, ktorá má oprávnené obavy o veľmi blízku osobu. Táto osoba sa rozhodla liečiť rakovinu surovou rastlinnou stravou. Myslím, že prejednávaný problém je natoľko závažný, že by bolo vhodné sa s ním podeliť aj s vami. Problematika je rozsiahla, preto som sa ju rozhodla rozdeliť do troch samostatných príspevkov:

1) 5 argumentov, prečo vitariánstvo nedáva zmysel

2) Surová vs varená strava, čo je pre vaše zdravie lepšie?

3) Surová vs varená zelenina, aký má vplyv na rakovinu?

Čo je vitariánstvo?

V poslednom období je veľmi populárna surová rastlinná strava. Zástancovia takejto stravy sa nazývajú vitariáni. Konzumujú rastlinnú stravu, ktorá nebola tepelne spracovaná, takže surovú zeleninu, ovocie, oriešky a semená. Vitariánstvo je obľúbené najmä preto, že jeho zástancovia veria, že im pomôže pri liečbe rôznych ochorení, a majú na to viacero argumentov. Tieto argumenty však nie sú založené na faktoch. Posúďte sami.

Argument 1: Naši predkovia sa tak stravovali

Protiargument: Úplný nezmysel.

Dá sa predpovedať čo jedli naši predkovia, no určite neboli striktní mäsožravci alebo striktní bylinožravci (niekedy nazývaní plodožravci). A to hneď z viacerých dôvodov:

1) Ovocie bolo k dispozícii len veľmi krátky čas v roku. Naši predkovia nemali možnosť nakúpiť si počas celého roka hrušky, banány, pomaranče či ananásy. Jedli len to čo poskytla príroda a to bolo veľmi obmedzené vo veľmi obmedzenom čase.

2) Zelenina, v pravom zmysle slova ako ju poznáme dnes, neexistovala. Zeleninu sme si sami vyšľachtili do podoby, v akej ju poznáme dnes. Pred mnohými rokmi vyzerali pôvodné odrody zeleniny veľmi nevábne. Môžeme s istotou povedať, že zelenina v minulosti nebola vhodná na konzumáciu.

3) Mäso mali naši predkovia k dispozícii počas celého roka, no nebolo pre nich príliš jednoduché ho zohnať.

Okrem toho sa naši neandertálski predkovia dožili maximálne tridsať rokov, takže koho to zaujíma, čo skutočne jedli?

Viac ma zaujíma, čo jedla moja prababička, ktorej vek dosiahol takmer okrúhlych 100 rokov.

Argument 2: Tepelné spracovanie ničí vitamíny

Protiargument: Nie je tomu úplne tak.

Je pravda, že vyššie teploty ničia vitamín C. Ten sa rozkladá pri teplotách vyšších ako 40°C. Nemusí vás to však až tak trápiť, pretože najväčšie zastúpenie vitamínu C sa nachádza v ovocí. A nepoznám nikoho, kto by si ovocie zvykol variť…

Poďme sa však na to pozrieť aj z iného pohľadu. Rastlinné bunky majú veľmi hrubú a odolnú bunkovú stenu. Všetky vitamíny, minerály a fytochemické látky sa nachádzajú práve v týchto bunkách. Varením sa bunkové steny rastlín narušia a obsah sa dostane von.

Preto napríklad v štúdiu 198 respondentov, ktorí sa stravovali striktne surovou rastlinnou stravou, našli znížený obsah lykopénu (Garcia a kol., 2008).

Lykopén je antioxidant, pri ktorom boli zistené protirakovinové účinky.

Prof. Rui Hai Liu (2002) dokonca považuje lykopén za dôležitejší antioxidant ako vitamín C. Práve on zistil, že 30 minútovým varením paradajok sa zvyšuje obsah cis-izoméru lykopénu o 35%. Dôvodom je, že varenie poškodzuje bunkové steny paradajok a lykopén sa tak uvoľňuje vo vyššom množstve.

Argument 3: Surovou stravou prijímate živú stravu.

Protiargument: Vôbec na tom nezáleží.

Vitariáni argumentujú, že spolu so surovým ovocím či zeleninou, konzumujú aj dôležité enzýmy, ktoré neboli tepelnou úpravou znehodnotené. Popravde je to však úplne jedno či enzým do žalúdka vstupuje ako „živý“ alebo „mŕtvy“.

V žalúdku sa každý enzým rozloží na aminokyseliny a organizmus si z aminokyselín vybuduje vlastné enzýmy, ktoré práve potrebuje.

Argument 4: Surová strava lieči rakovinu

Protiargument: V súčasnosti neexistujú o tom vedecké dôkazy.

Pri konzumácii ovocia a zeleniny sa do tela dostane množstvo fytochemických látok. Pri vyradení živočíšnych produktov však môžu telu chýbať určité bielkoviny, železo, vápnik a ďalšie dôležité minerály.

Surová rastlinná strava však vedie k takým zmenám v mozgu, pri ktorých sa pacient môže cítiť blažene a menej vnímať bolesti.

Je však smiešne myslieť si, že sa po pár dňoch vitariánskej stravy vyliečite z rakoviny.

Práve naopak. Môžete zomrieť na celkové vyčerpanie organizmu.

Ďalší fakt, ktorý vitariánstvo nepodporuje pri liečbe rakoviny je skutočnosť, že:

vedci potvrdili, že nadmerné množstvo glukózy podporuje rast nádorov.

Pre vitariánov je typická konzumácia veľkého množstva ovocných či zeleninových štiav. Pohár takejto šťavy v sebe obsahuje viac cukru ako pohár coca-coly. Čím viac cukru, tým lepšie nádor rastie.

Argument 5: Každodenné pitie štiav vám zabezpečí pevné zdravie a mladosť

Protiargument: Práve naopak.

Ovocie aj zelenina obsahujú cukor (fruktózu a glukózu). Zásadný rozdiel je však v tom, v akej forme sa konzumujú. V procese odšťavovania sú totiž ovocie aj zelenina zbavené vlákniny, ktorá by inak spomaľovala vstrebávanie cukru. Glukóza tak bleskovo zvyšuje hladinu inzulínu v krvi, zatiaľ čo fruktóza sa metabolizuje v pečeni. Vedľajším produktom sú tuky, ktoré sa vpečení ukladajú. Výsledkom je postupné nealkoholické stukovatenie  pečene.

Konzumácia štiav tak vedie k mnohým metabolickým ochoreniam ako je obezita, cukrovka, stukovatenie pečene či srdcovo-cievne ochorenia.

Je to paradox, keďže práve vitariánska strava sa vás snaží presvedčiť, že konzumáciou surovej rastlinnej stravy sa vyhnete všetkým chorobám sveta.

Nezabudnite na ďalšiu nedeľu!

Budeme diskutovať o tom, či je pre naše zdravie lepšia surová alebo varená strava a o dva týždne zase o tom, aké sú vedecké a klinické dôkazy o tom, ktorá strava podporuje vznik rakoviny. Varená alebo surová? Čo si o tom myslíte vy?

Zdroje:Garcia, Ada L., et al. „Long-term strict raw food diet is associated with favourable plasma β-carotene and low plasma lycopene concentrations in Germans.“ British journal of nutrition 99.06 (2008): 1293-1300.Dewanto, V., et al. „Thermal processing enhances the nutritional value of tomatoes by increasing total antioxidant activity.“ Journal of agricultural and food chemistry 50.10 (2002): 3010.Main Picture: Flickr, Alex Lomas, modified