Sójový olej vedie k obezite. Viac ako fruktóza.

Vedci z kalifornskej univerzity Riverside publikovali názor, že strava bohatá na sójový olej spôsobuje vyšší výskyt obezity a cukrovky ako strava bohatá na fruktózu alebo cukor v bežne dostupných polotovaroch alebo sladených nápojoch. V Amerike totiž obrovsky stúpla konzumácia sójového oleja hlavne za posledných 40 rokov. Primárne za to môže štúdia robená v 60. rokoch, ktorá ovplyvnila masy ľudí názorom, že nasýtené mastné kyseliny a ich konzumácia významne zvyšujú riziko kardiovaskulárnych ochorení.

Na základe toho boli vytvorené stravovacie odporúčania, ktoré odporúčali obmedziť príjem nasýtených mastných kyselín v mäse a mliečnych výrobkoch a nahradiť ich polynenasýtenými mastnými kyselinami v rastlinných olejoch, medzi ktoré patrí aj sójový olej. Percento obéznej populácie však stúpla spolu so stúpajúcou konzumáciou sójového oleja.

Výskum

Vedci kŕmili myšacích samčekov štyrmi rôznymi diétami s obsahom tukov okolo 40%, čo sa približuje bežnej strave dnešného Američana. V prvej diéte použili kokosový olej, ktorý obsahuje primárne nasýtené mastné kyseliny. V druhej diéte nahradili polovicu kokosového oleja sójovým olejom, ktorý primárne obsahuje polynenasýtené mastné kyseliny a je hlavným zdrojom rastlinných olejov.Druhá diéta, s obsahom sójového oleja, sa najviac podobá tej, ktorú Američania bežne dodržiavajú.

Ďalšie dve diéty mali pridané také množstvo fruktózy, aké bežne konzumujú dnešní Američania. Všetky štyri typy obsahovali rovnaké množstvo kalórií a takisto myši jedli približne rovnaké množstvo. Takto vedci skúmali vplyv odlišných olejov a fruktózy pri stabilnom kalorickom príjme.

Výsledok

Myši na diéte so sójovým olejom, v porovnaní s myšami na diéte s kokosovým olejom, priberali na váhe viac. Mali väčšie tukové zásoby, stukovatenú pečeň s poruchou funkcie, diabetes a inzulínovú rezistenciu- to všetko patrí k metabolickému syndrómu. Ďalej zistili, že fruktóza má menej závažný dopad na metabolizmus ako sójový olej. Treba však dodať, že mala negatívnejší vplyv na obličky alebo črevné zápaly.

Myši na diéte so sójovým olejom pribrali o 25% viac oproti diéte s obsahom kokosového oleja a o 9% viac oproti diéte s fruktózou. Zarážajúcim zistením bolo, že konzumácia sójového oleja negatívne ovplyvňuje expresiu (prepis génov do proteínov) určitých génov, ktoré sú zodpovedné za metabolizmus liečiv a cudzích látok.

Treba však podotknúť, že vedci v tejto štúdii neskúmali efekt týchto rôznych diét na kardiovaskulárny systém. A teda konzumácia rastlinných olejov v rozumnom množstve môže byť prospešná pre srdcovocievnu sústavu. Vedci už v minulosti testovali aj kukuričný olej, ktorý nespôsoboval takú mieru obezity ako sójový olej, no ďaleko viac ako kokosový olej.

Aktuálne sú vo fáze dokončovania podobnej štúdie o olivovom oleji. Pracujú aj na testovaní bravčovej masti. Na výsledky sa veľmi teším a určite sa o ne s vami podelím 🙂


Zdroje: Deol, Poonamjot, et al. „Soybean oil is more obesogenic and diabetogenic than coconut oil and fructose in mouse: potential role for the liver.PloS one 10.7 (2015): e0132672.