Chudoba a jej dopad na zdravie človeka
Čím ste chudobnejší, tým máte horšie zdravie. Čím máte menší majetok, tým kratšie budete žiť. Nie, to nie je vtip. Nízky sociálnoekonomický status sa spája s významným znížením očakávanej dĺžky života. Mal by byť považovaný za najvplyvnejší rizikový faktor predčasného úmrtia a chorobnosti.
Kapitola prvá: Dĺžka života
Tento názor podporuje aj celosvetová štúdia, ktorá skúmala až 1,7 milióna ľudí. Bola publikovaná vo významnom vedeckom časopise The Lancet v januári roku 2017.
V tejto štúdii sa porovnávali dáta z Francúzska, Veľkej Británie, Portugalska, Talianska, Austrálie, USA a Švajčiarska. Porovnával sa vplyv často prehliadaného rizikového faktora, ktorým je chudoba, na zdravie, spolu s ďalšími rizikovými faktormi. Za ďalšie rizikové faktory sa vybrali fyzická inaktivita, fajčenie, diabetes, vysoký krvný tlak, obezita a príjem alkoholu.
Týchto šesť rizikových faktorov Svetová Zdravotnícka Organizácia (WHO) vybrala do svojho globálneho plánu na prevenciu a kontrolu neprenosných civilizačných chorôb. Cieľom tohto plánu je do roku 2025 znížiť ich výskyt o 25%. WHO však v tomto pláne ignoruje socioekonomický faktor.
Spomínaná štúdia porovnávala výsledky z predchádzajúcich 48 štúdii. Na určenie socioekonomického statusu používala pracovný titul osôb. Vedci sa zamerali na predčasné úmrtia.
Výsledky výskumu?
Ľudia s nízkym socioekonomickým statusom mali o 46% väčšiu šancu že umrú predčasne ako bohatší ľudia, teda ešte pred 85. rokom života. Z celkového počtu ľudí v súbore malo nízky sociálnoekonomický status 41% mužov a 27% žien.
Ich status im znižoval dĺžku života o 2,1 roka. Je to porovnateľné napríklad s fyzickou inaktivitou, pri ktorej je to 2,4 roka. Doba bola nižšia v porovnaní s fajčiarmi (4,8 roka) a diabetikmi (3,9 roka), avšak omnoho vyššia ako u rizikových faktorov ako vysoký krvný tlak (1,6 roka), obezita (0,7 roka) a vysoká spotreba alkoholu (pol roka).
Kapitola druhá: Obezita
Vedci z Univerzity v Gothenburgu sa podieľali na európskom projekte pod záštitou WHO, ktorý zbiera údaje o výške a váhe detí vo veku od 7 do 9 rokov. Zistili zaujímavé spojitosti medzi obezitou a socioekonomickým statusom. Obezita alebo nadváha bola častejšie zistená u detí, ktoré žili na vidieku a u detí, ktorých rodičia mali nižší stupeň vzdelania.
Zistilo sa, že v priebehu rokov 2010 a 2013 sa spotreba sladených nápojov u detí, ktoré mali vzdelanejších rodičov znížila v porovnaní s deťmi, ktorých rodičia mali nízke vzdelanie. Konzumácia sladených nápojov a sladkostí ide ruka v ruke s obezitou.
15% detí neaktívnych väčšinu času
Štúdia ďalej poukázala na to, že väčšina detí pozerala TV alebo sedela za PC viac ako 2 hodiny denne. Až 15% detí bolo počas 4 hodín poobedného voľného času neaktívnych. Deti z mestských oblastí a deti rodičov s vyšším vzdelaním boli aktívnejšie a podieľali sa na športových aktivitách viac ako deti z dedinských oblasti.
Zarážajúce je zistenie, že za celých 5 rokov sa miera obezity u deti neznížila, ale pretrvala, a dokonca v niektorých prípadoch aj stúpla.
Kapitola tretia: Naša budúcnosť
V časopise American Journal of Public Health bola publikovaná štúdia ktorá analyzovala zozbierané údaje z rôznych oblasti amerického štátu Virgínia od roku 1990 až do 2006. Štát Virgínia bol veľmi vhodným pre túto štúdiu, keďže v tejto krajine sú lokality, kde žijú najbohatší ľudia a zároveň také, kde sa sústreďuje veľká chudoba. Táto štúdia porovnávala spojenie medzi zdravým rodiny a mesačným príjmom v domácnosti.
Výsledky poukázali na to, že ľudia s nižším príjmom, majú vyššiu šancu zomrieť skôr a to vzhľadom na komunitu, v ktorej žijú a ich príjem. V oblastiach, kde sú domácnosti s vysokým príjmom, sú lepšie školy, je tam iné zlozenie menšín a lepšie podmienky pre zdravie.
Vo veľmi chudobných oblastiach je mnoho menšín, nízka vzdelanosť a deti majú veľmi zlé výsledky v škole. Zároveň v týchto oblastiach zaznamenali vyššiu predčasnú úmrtnosť v porovnaní s domácnosťami, ktoré mali vysoký príjem.
Záver: Keby bolo keby, boli by sme v nebi
Vlády všetkých krajín by tak mali akceptovať socioekonomický vplyv na zdravie človeka ako vplyvný faktor. Znižovanie chudoby, zlepšovanie vzdelávania, vytvorenie bezpečných domovov, škôl a pracovných prostredí, sú najdôležitejšie pre prekonanie socioekonomického nedostatku.
Vďaka tomu sa socioekonomický status môže zvyšovať, výsledkom čoho by mohol byť dlhý a dôstojný život pre každého. To by však musela vláda dlho vyplácať dôchodky a je otázne, či o to stojí.