Cukor je jed. Prečo a čo s tým?
Pravdepodobne budete bojovať voči mojím absolútnym tvrdeniam, že cukor je zlý a všetko čo sa ho snaží nahradiť tak isto. Možno sa so mnou budete aj hádať a snažiť sa nájsť nejakú alternatívu, ktorá váš život osladí, no neuškodí vám. Vôbec sa vám nečudujem.
Milujeme cukor!
Všetci máme radi cukor. Zbožňujeme ho. Je pre nás normálny a prirodzený. A viete prečo?
Pretože v prírode nenájdete potravinu, ktorá je sladká a mohla by vám uškodiť. Ovocie a zelenina majú prirodzene sladkú chuť. Obsahujú množstvo vitamínov, minerálov, antioxidantov, vlákniny, všetko, čo je pre nás dôležité a prospešné. Chuť na sladké máme v génoch. Keď sa naše chuťové poháriky stretnú so sladkou chuťou vieme, že všetko je v poriadku.
Potravinársky priemysel to dobre vie
Potravinársky priemysel pridáva cukor všade, kde je to možné. A v predaji je na samom vrchole. V spracovaných potravinách sa cukor nachádza v mnohých podobách, vyrába sa rôznymi spôsobmi a na etikete ho môžete nájsť pod viac ako päťdesiatimi rôznymi názvami. Názvy či skupenstvá sú síce rozdielne, ale zloženie ostáva rovnaké. Cukor.
V čom je teda rozdiel?
Mnohí ľudia považujú cukor za chemickú látku. Nie je to tak. Je prírodná. Izolovaná z repy alebo z cukrovej trstiny. Pochádza z prírodných zdrojov. To však cukor ani zďaleka nerobí neškodným. Veď aj ópium je prírodná látka ako cukor a nepridávame si ho do čaju.
Kryštálový cukor je zložením taký istý ako cukor v ovocí. Skladá sa z dvoch molekúl: z glukózy a fruktózy.
Zásadný rozdiel je v tom, že čistý cukor je koncentrovaný.
Do krvi sa vstrebáva rýchlo. Tým výrazne zvyšuje hladinu inzulínu v krvi. Zatiaľ čo cukor v ovocí je prijímaný spolu s veľkým množstvom vlákniny. Tá spomaľuje uvoľňovanie cukru do krvi a nespôsobuje tak dramatický nárast cukru v krvi.
A čo na to naše zdravie?
Cukor (mám na mysli kuchynský cukor a všetky podoby cukru, ktorý sa umelo pridáva do potravín) nám škodí viacerými spôsobmi na viacerých úrovniach a rozsah následkov je tak široký, že si uvedieme iba zopár príkladov.
1. Cukor vedie k obezite
Konzumácia cukru rozvracia hormonálnu reguláciu. Leptín je hormón sekretovaný tukovými bunkami, ktorý vám dáva vedieť, že ste najedení a že nepotrebujete ďalej jesť.
viac tuku → viac leptínu → máte dostatok energie → nepotrebujete ďalej jesť a môžete spaľovať → ste plní energie → máte radosť zo života
Pri konzumácii pridaného cukru sa leptín vylučuje v takých dávkach, až začne byť organizmus menej citlivý na leptín. Vypestujete si rezistenciu voči leptínu. Čo sa deje potom?
viac tuku → viac leptínu → mozog rezistentný na leptín→ vyhodnotí, že nemáte dosť zásob energie → potrebujete viac jesť a menej spaľovať → ste leniví, povaľujete sa na gauči a do ničoho sa vám nechce
Už možno rozumiete, prečo niekedy trpíte neovládateľným hladom, cítite sa mizerne a do ničoho sa vám nechce. A prečo leptín nezastaví ľudí trpiacich obezitou v prejedaní? Kvôli rezistencii. Pretože napriek tomu, že sú sýti, ich mozog silne signalizuje, že trpia hladom. Je ťažké takýto boj vyhrať. Aj keď si zaumienia, že ďalej jesť nebudú, mozog to vyhodnotí ako veľkú krivdu, uzavrie tukové bunky a pri prvej príležitosti sa postará o to, aby každá jedna tuková bunka bola uskladnená. Prečo? Pretože si stále myslí, že telo hladuje.
2. Pokiaľ chcete schudnúť, nejedzte cukor
Pokiaľ ste sa rozhodli schudnúť a budete jesť cukor, nepodarí sa vám to. Môže za to inzulín. Je to jediný hormón v tele, ktorý bráni tomu, aby ste spaľovali tuky. Inzulín riadi energetický metabolizmus. Udržuje stabilnú hladinu glukózy v krvi tým, že transportuje glukózu do buniek. Inzulín tiež „kŕmi“ tukové bunky. Ukladá do nich mastné kyseliny zo stravy na horšie časy.
Pokiaľ konzumujete cukor, dávate svojmu organizmu jasne najavo, že máte dostatok rýchlej zásoby energie. Nie je teda potrebné míňať energiu odloženú na horšie časy. Tukové bunky sa uzavrú.
viac cukru → viac glukózy → viac inzulínu → inzulín bráni rozkladu tukových buniek → treba míňať rýchly zdroj energie z cukru a tuk nechať na horšie časy
3. Cukor spôsobuje závislosť
Dali by ste si niekedy kokaín? Isteže nie. Stačí aby ste si dali cukor. Cukor totiž pôsobí v mozgu na rovnakú dráhu ako kokaín. Konzumácia cukru uvoľňuje neurotransmiter dopamín. Keď dopamín dosadne na svoj receptor v mozgu, cítite sa úžasne. No pri extrémne vysokom vylučovaní dopamínu sú receptory priam bombardované dopamínom.
Poškodia sa a už nie sú schopné prijímať dopamín. Výsledok? Cítite sa mizerne. Nedostavuje sa žiadny pocit uspokojenia. Chcete viac. Je to začarovaný kruh.
V jednoduchosti:
Cukor je návyková látka a pri jeho vyradení sa prejavujú abstinenčné syndrómy.
4. Alkoholická pečeň
Abstinujete? Myslíte si, že tak šetríte svoju pečeň? Pokiaľ jete cukor, tak vaša pečeň môže dopadnúť ako pečeň alkoholika. Prečo?
Cukor sa skladá z glukózy a fruktózy. Na rozdiel od glukózy sa fruktóza metabolizuje v pečeni. Výsledkom tohto metabolizmu sú mastné kyseliny, ktoré sa ukladajú v pečeni. To vedie k hromadeniu tuku v pečeni, k nealkoholickému stukovateniu pečene. Navyše ľudia trpiaci touto diagnózou nepociťujú žiadne ťažkosti. Nahromadený tuk tak môže viesť až k zlyhaniu pečene.
5. Cukrovka
Pri konzumácii potravín s vysokým obsahom cukru sa tvorí priveľa inzulínu. Keď sa inzulínu tvorí priveľa, organizmus prestáva byť voči nemu citlivý, glukóza sa hromadí v krvi. Tento stav sa nazýva inzulínová rezistencia. Symptómy inzulínovej rezistencie sú únava, hlad, „zahmlené“ myslenie (náročné), vysoký krvný tlak. Inzulínová rezistencia sa spája aj s nárastom hmotnosti. Inzulínová rezistencia sa časom vyvinie až do cukrovky typu II. Veľa ľudí si neuvedomí, že sú rezistentní, až keď sa neprejaví cukrovka.
veľa cukru → veľa inzulínu → organizmus menej citlivý voči inzulínu → tvorí sa viac inzulínu → inzulínová rezistencia → cukrovka typu II
6. Choroba bohatých
Dna, ktorá bola kedysi považovaná iba za chorobu bohatých, dnes postihuje omnoho viac ľudí ako kedysi. Dna, bolestivá artritída, vzniká v dôsledku ukladania kyseliny močovej v kĺboch.
Táto kyselina sa ukladá vo forme malých kryštálikov, ktoré trú o steny kĺbov čo pôsobí nesmiernu bolesť. Kyselina močová je vedľajším produktom fruktózového metabolizmu. Najnovšie výskumy naznačujú, že konzumácia vysokého množstva cukru, napríklad vo forme sladených nápojov, je spojená s vysokým rizikom vzniku dny.
Mýtus o zlom ovocí
Možno ste sa už stretli s teóriami, že ovocie vo väčšom množstve je pre náš organizmus škodlivé. Toto tvrdenie sa vyvodilo zo skutočnosti, že ovocie obsahuje pomerne veľké množstvo fruktózy. To je pravda. Ale že by bolo ovocie škodlivé… to už pravda nie je.
Ovocie obsahuje veľa vlákniny, ktorá spomaľuje trávenie a pečeň má tak dostatok času na metabolizovanie fruktózy. Vďaka vláknine sa udržiava stabilná hladina glukózy v krvi ako aj stabilná hladina inzulínu aj leptínu. Ovocie zo svojho jedálnička nevynechávajte. Je pre vás veľmi užitočné. Nie je možné prijať všetky potrebné vitamíny, minerály a fytochemikálie z iných zdrojov potravy.
Sušené ovocie obsahuje preto veľa cukru, pretože bolo zbavené vody. Nemôžete nič pokaziť, pokiaľ budete jesť sušené ovocie v miere. Treba však myslieť na to, že do sušeného ovocia dostupného v potravinách, je umelo pridávaný cukor. Preto odporúčam sušiť ovocie doma.
Na čo by ste si však určite mali dať pozor sú džúsy. Nie len kupované, ale aj doma robené. Džúsy neobsahujú žiadnu vlákninu. Zato cukru je tam viac ako v coca-cole. Rovnako je na tom smoothie. Pri mixovaní sa vláknina znehodnotí a ako spomaľovač trávenia už nefunguje.
Otázka slobodnej voľby
Deti sú najväčším konzumentom sladkostí. Dospelí sa zväčša pozerajú na deti ako vinníkov. Oni predsa môžu povedať nie. Nie je tomu úplne tak. Už od malička sú deti vedené k návyku konzumovať cukor. Niektoré umelé mlieka pre dojčatá obsahujú až 50% cukru. Detské výživy, džúsy, ochutené mlieka, 99% jogurtov. Dieťa skonzumuje to, čo je sladké. Dajte dieťaťu brokolicu a pravdepodobne skončí na strope. Rovnaký osud čaká špenát. No dajte mu pribináčika a vaše dieťa sa usmeje. Už od útleho detstva sa tak začínajú deťom pestovať rôzne predispozície do budúcna. Deti sú často choré (vysvetlenie, prečo deti zásadne ochorejú v období Vianoc, kedy je sladkých pochúťok viac než dosť), obézne, nerastú. Sú závislé na cukre a tieto zvyky si prenesú až do dospelosti. Je to teda otázka slobodnej vôle, keď vidíme obézne batoľa? Určite nie. Je to zodpovednosť rodičov.
Aké máme šance?
Každý chce žiť dlho, byť štíhly, krásny, mať plno energie, pohotové reakcie a radosť zo života. To však pri konzumovaní sladkostí a nezdravých potravín nie je možné.
Mali by sme prestať hľadať rôzne cesty k náhrade cukru. Sami zistíme, že najväčším potešením pre nás bude s cukrom skoncovať.