Zdravá strava včera a dnes

Zdravý životný štýl je náboženstvom 21.storočia. Čo na tanier, čo do pohára a čo cvičiť, sa stalo novodobou mániou, ktorá sa šíri po celom svete. Kto to však celé začal? Odkiaľ sa vzala posadnutosť zdravým životným štýlom?

Všetko sa to začalo v roku 1958 v USA, jednou veľkou štúdiou siedmich krajín, ktorú viedol priekopnícky výskumník doktor Ancel Keys. Jeho neľahkou úlohou bolo nájsť dôvod, prečo Američania trpia na srdcové ochorenia častejšie ako iní obyvatelia sveta. Táto skutočnosť bila do očí tým viac, že kým v roku 1900 na 10% úmrtných listoch sa písal dôvod smrti „zlyhanie srdca“, v roku 1950 to už bolo 30%. A nikto nevedel prečo.

Doktor Ancel Keys vo svojej rozsiahlej „Štúdii siedmich krajín“ skúmal spojitosti medzi stravovaním a výskytom srdcových chorôb vo vybraných siedmych krajinách (USA, Holandsko, Fínsko, Taliansko, vtedajšia Juhoslávia, Grécko, Japonsko). Dospel k záveru, že strava bohatá na tuky zapríčiňuje srdcovo-cievne ochorenia. Nebola to však úplná pravda. A trvalo dlhé roky, kým sa tento záver vyvrátil.

Doktor Keys vo svojich záveroch zámerne vynechal niektoré výnimky, ktoré popierali jeho závery. Napríklad na gréckom ostrove Kréta je napriek vysokému príjmu tukov nízky výskyt srdcových infarktov. Ďalším faktom bolo, že Taliani alebo Japonci, síce konzumovali stravu chudobnú na tuky, no zároveň aj na cukry a trpeli nízkym výskytom srdcových chorôb. Tieto skutočnosti boli ignorované a nízkotučná diéta bola celonárodne odporúčaná Americkou kardiologickou asociáciou.

Zavedenie nízkotučnej diéty nefungovalo

Počet srdcovo-cievnych ochorení neklesol, práve naopak. Zároveň sa zvyšovala váha obyvateľstva a to ešte rýchlejšie ako pred zavedením nízkotučnej diéty. Navyše prudko stúpol výskyt cukrovky. Prvotné predstavy zdravej nízkotučnej diéty bola strava konzumovaná v Japonsku alebo v Číne.

Do hry však vstúpil potravinársky priemysel a trh s potravinami zaplavil rôznorodými výrobkami so sloganmi: bez tuku, bez cholesterolu, nízkotučné. Potraviny bez tuku chutia zle a preto boli tieto výrobky priam prepchaté cukrom. Tak vznikli vysoko spracované potraviny, plné cukru, zbavené tuku a kompletne zbavené vlákniny.

Do hry vstupuje vláknina

V čase Ancela Keysa bol koncept vlákniny, ako dôležitej zložky potravy človeka, úplne neznámy. Až v 90.tych rokoch sa potvrdilo, že obyvatelia USA a vyspelých európskych krajín, ktorí konzumovali najviac tuku a najviac sacharidov s najnižším obsahom vlákniny, najviac trpeli na srdcovo-cievne ochorenia a obezitu.

V menej vyspelých krajinách, síce dominovala diéta s nízkym obsahom tukov, no zároveň sacharidy s najvyšším obsahom vlákniny. V 90.tych rokoch štúdia pod vedením doktora Waltera C.Willeta potvrdila súvislosť medzi príjmom vlákniny a výskytom srdcových infarktov.

Ako je to dnes?

Na začiatku sa odsúdili všetky tuky bez rozdielu. No dnes už vieme, že nie je tuk ako tuk. Zatiaľ čo nasýtené tuky by ste mali obmedziť, nenasýtené tuky sú pre vaše zdravie prospešné. Nasýtené tuky sú buď živočíšneho pôvodu (mäso a mliečne výrobky) alebo rastlinného (kokosový olej). Ich nadmerná konzumácia zvyšuje cholesterol a vedie k ateroskleróze.

Nenasýtené tuky sú pre vaše zdravie mimoriadne prospešné a nemusíte ich vôbec obmedzovať. Medzi ne patrí olivový alebo rybí olej. Úplne sa však vyhýbajte priemyselne spracovaným nenasýtených mastným kyselinám. Priemyselnou hydrogenáciou nenasýtených mastných kyselín (tekutých rastlinných olejov) vznikajú trans-izoméry (formy), ktoré sú pre náš organizmus škodlivé. Nájdete ich napríklad v tuhých rastlinných nátierkach alebo v jedlách rýchleho občerstvenia.

Nič nie je čiernobiele a cukor tiež nie je ako cukor. Prvé poznatky o tom, že sacharidy vedú k obezite viedli k šialeným nízkosacharidovým diétam, príkladom môže byť dobre známa Atkinsonova diéta. Vynechanie sacharidov zo svojho jedálnička tiež nie je dobrou voľbou, pretože sacharidy sa nachádzajú prevažne v ovocí, zelenine, v ryži, cestovinách alebo v pekárenských výrobkoch.

Dôležité je, aby ste si vedeli vybrať tie správne sacharidy. Štandardne sa môžete riadiť tým, že čím je potravina bližšie k svojej prirodzenej podobe (celé ovocie, nelúpaná ryža, celozrnná múka, celé zrno), tým lepšie pre vás. Za priberanie a zdravotné problémy môžu najmä priemyselne spracované sacharidy, tým by ste sa mali vyhnúť úplne.

Na záver

Nič však nie je stopercentné a výskumy v tejto oblasti sú stále rozšírené a populárne. Informácie sa stále aktualizujú a stále viac a viac potvrdzujú nezanedbateľný dopad zle zvolenej stravy na zdravie človeka. Ide o zaujímavý proces a teší ma, že vy ho sledujete spolu so mnou.