Umelé alebo prírodné vitamíny? Poznáte rozdiel?

V dnešnej dobe, keď je vo vyspelých krajinách nadbytok potravy, paradoxne mnoho ľudí trpí podvýživou. Nejedná sa však o bežnú podvýživu ako ju poznáte. Mnohí totiž jedia potravu chudobnú na dôležité živiny. Ich organizmus je podvyživený na živiny. A ako sa taký organizmus prejaví?

Únava, časté ochorenia, nezdravý vzhľad a mnohé ďalšie. Nečudo, že sa mnohí uchyľujú k vitamínovým doplnkom. Údajne približne polovica populácie užíva syntetické multivitamínové doplnky. Sú zdravé? Ťažko povedať. Niektoré zdroje dokonca uvádzajú, že tieto doplnky môžu byť aj nebezpečné.

Rozdiel medzi umelými a prírodnými

Rozdiel medzi nimi spočíva v zdroji. Prírodné získavate prirodzene z potravy, syntetické sú vyrábané v priemysle. Na trhu sú dostupné doplnky s prírodnými aj syntetickými vitamínmi. Väčšina z nich sa však vyrába synteticky.

Zahŕňajú vitamíny, minerály, aminokyseliny a iné. Vyrábajú sa vo forme tabletiek, kapsulí, prášku alebo tekutín a majú napodobniť spôsob, akým účinkujú prírodné živiny v našom tele. Či je určitý prípravok prírodný alebo syntetický zistíme len z označenia na jeho obale.

Chemicky sú identické

Avšak proces, ktorým boli syntetické vitamíny vyrobené, sa natoľko líši od procesu, akým boli vyrobené v rastlinách alebo živočíchoch, že telo môže na ne reagovať odlišne. Nie je napríklad úplne známe, nakoľko sa syntetické vitamíny vstrebávajú a koľko z nich telo v skutočnosti využije.

Rozdiel medzi tabletkou a jablkom?

Zásadný. Pri konzumácii jablka prijímate spolu s vitamínmi množstvo živín, ako kofaktory, makronutrienty, mikronutrienty, enzýmy, vlákninu, fytochemikálie a podobne. Po konzumácii jablka prijmete celý balíček, zatiaľ čo pri konzumácii multivitamínového doplnku len vitamíny.

A váš organizmus je príliš zložitý na to, aby dokázal fungovať len z balíčka vitamínov. Okrem toho sa jednotlivé zložky ovplyvňujú a navzájom podporujú využitie a vstrebávanie jednotlivých zložiek. Vedecké štúdie dokázali, že napríklad prírodný vitamín E sa dvakrát lepšie vstrebáva ako syntetický.

Protichodné názory

Hoci je všeobecne známe, že prírodné živiny sú zodpovedné za zlepšenie zdravia, názory na syntetické sa rozchádzajú. V niektorých štúdiách bolo zistené, že pravidelné užívanie multivitamínov znižovalo riziko rakoviny a srdcových chorôb. V niektorých iných sa však tento efekt vôbec nepotvrdil a dokonca sa v niektorých zistilo zvýšené riziko vzniku rakoviny.

Niektoré štúdie potvrdili, že multivitamíny majú dobrý efekt na zlepšenie pamäte u starších osôb. Následne však 12 rokov trvajúca štúdia túto hypotézu vyvrátila. Na čom sa však odborníci zhodli je benefit z užívania syntetického vitamínu D. V kombinácii s vápnikom zlepšujú stav kostí u pacientov vo vyššom veku.

Čo a týka antioxidantov (betakarotén, vitamín A,C,E a selén) nebol dokázaný pozitívny efekt na zníženie pravdepodobnosti rakoviny alebo rizika úmrtia. Naopak u fajčiarov užívanie syntetického betakaroténu zvýšilo riziko vzniku rakoviny.

Na druhej strane však bolo dokázané, že antioxidanty sú veľmi prospešné pri spomalení progresie ochorení ktoré spôsobujú slepotu. Všetci odborníci sa však zhodujú na tom, že sú potrebné podrobnejšie štúdie na tému syntetických výživových doplnkov a ich vplyvu na zdravie človeka.

Pre koho môžu byť syntetické vitamíny prospešné?

Starší ľudia mávajú spravidla nedostatok vitamínu D, B12 a Ca, ich syntetická suplementácia môže zlepšiť stav ich kostí. Veľmi veľký význam má náhrada vitamínu B12, Ca, Zn a vitamínu D u vegetariánov a obzvlášť u vegánov.

Tehotné a dojčiace ženy by mali dbať na dostatok kyseliny listovej a vitamínu D, vyhýbať by sa však mali vitamínu A. Ľudia trpiaci na nedostatok určitej živiny (napríklad ľudia trpiaci na anémiu, spôsobenú nedostatkom železa) budú určite primerane benefitovať z užívania aj daného syntetického suplementu.

Môže byť užívanie syntetických doplnkov nebezpečné?

Doporučená dávka uvádzaná na obale sa považuje za zdraviu bezpečnú. Na to by som sa však nespoliehala, nakoľko niektoré dlhodobé štúdie dokázali nepriaznivý dopad syntetických doplnkov na zdravie človeka. Navyše ak konzumujete stravu bohatú na živiny, ďalšie užívanie výživových doplnkov môže zvýšiť bezpečnú hladinu.

Nadbytok vitamínov, ktoré sú rozpustné vo vode, ako napríklad vitamín C alebo vitamíny skupiny B, sú vylučované močom z tela von. Úplný nezmysel je prijímať vysoké dávky vitamínu C injekčne. Okrem toho, že vitamín C sa v krvnej plazme udrží len 4-5 hodín, vysoké koncentrácie organizmus nedokáže zmetabolizovať a môžu viesť ku vzniku obličkových kameňov.

(odporúčam článok o injekčnom užívaní vitamínu C ako doplnku pri liečbe rakoviny)

Vitamíny, ktoré sú rozpustné v tukoch ako D,E,K,A sa ukladajú v tele a ich nadbytok vedie k poruchám zdravia – hypervitaminóze. Nadbytok vitamínu A u tehotných žien vedie k vývojovým chybám plodu alebo potratu. Rovnako aj betakarotén a vitamín E.

Aj nadbytok kovov ako meď alebo železo, môže spôsobovať ich usadzovanie v tele a choroby s tým spôsobené. Nadbytok kyseliny listovej, rovnako prírodnej ako aj syntetickej, môže zvyšovať riziko vzniku rakoviny.

Záver

Je vedecky dokázané, že syntetické výživové doplnky nie sú náhradou zdravej a vyváženej stravy. Potrava, ako prírodný zdroj vitamínov a minerálov, je vždy lepšou voľbou ako syntetické prípravky. No v prípade akútneho nedostatku určitej zložky môže byť ich užívanie prospešné.


Zdroje: Yetley, Elizabeth A. „Multivitamin and multimineral dietary supplements: definitions, characterization, bioavailability, and drug interactions.“ The American journal of clinical nutrition 85.1 (2007): 269S-276S. Liu, Rui Hai. „Health benefits of fruit and vegetables are from additive and synergistic combinations of phytochemicals.“ The American journal of clinical nutrition 78.3 (2003): 517S-520S. Burton, Graham W., et al. „Human plasma and tissue alpha-tocopherol concentrations in response to supplementation with deuterated natural and synthetic vitamin E.“ The American journal of clinical nutrition 67.4 (1998): 669-684. Hajhashemi, V., et al. „Are antioxidants helpful for disease prevention?.“ Research in pharmaceutical sciences 5.1 (2010): 1-8. Solfrizzi, Vincenzo, et al. „Diet and Alzheimer’s disease risk factors or prevention: the current evidence.“ Expert review of neurotherapeutics 11.5 (2011): 677-708.