Keď to neuzná za jedlo vaša babička, jedlo to nie je

„Keď to neuzná za jedlo vaša babička, jedlo to nie je.“ Dobré konštatovanie, však? S poľutovaním musím priznať, že ja som ho nevymyslela. Napísal to Michael Pollan vo svojej fantastickej knihe „Dilema všežravca“. Nebudeme sa však baviť o jeho knihe, ale o jeho posolstve.

Čo to teda znamená?

Predstavte si, že by ste si doma u svojej babičky vypýtali na obed lentilky, sprite a hamburger z rýchleho občerstvenia? Pravdepodobne by na vás prísne pozrela a povedala by:

„To predsa nie je žiadne poriadne jedlo!“

a mala by pravdu. Čo by vám namiesto toho ponúkla? Pravdepodobne slepačiu polievku a rezne. Ja by som k tomu ešte pridala šalát, no výber je rozhodne lepší ako lentilky, sprite a hamburger z rýchleho občerstvenia. Ako by ste sa cítili po pravom babičkinom obede? Dobre.

Čo myslíte, ako by ste sa cítili, kebyže namiesto toho zjete lentilky, sprite a hamburger z rýchleho občerstvenia? Na prvýkrát by ste si možno žiadnu zmenu nevšimli. No kebyže to opakujete deň čo deň s rôznymi obmenami, cítili by ste sa horšie a horšie. Nie je to otázka môjho názoru, Internet je plný ukážkových prípadov.

Jedným z príkladov je bulvárny plátok:

Dievča 15 rokov jedlo len kuracie nugetky: Skolabovalo a takmer zomrelo

Doslovne citujem z článku: „Stacey nikdy neochutnala zeleninu a ovocie, trpí ťažkou anémiou, má opuchnuté cievy v jazyku. Lekári jej museli okamžite nasadiť infúzie s vitamínmi a ďalšími životne dôležitými prvkami.“

Alebo niečo zo zahraničnej tlače:

Čo sa stane, keď nebudete jesť nič iné ako fast food? (Z anglického prekladu)

V tomto experimente konzumovala Phoebe Jackson-Edwards počas jedného týždňa jedlo z fast foodu. Výsledok? Zmeny nálad, vyčerpanie, mastná pleť a dvojnásobok telesného tuku. A to len po jednom týždni. Odhaduje sa, že jej bude trvať minimálne dva mesiace, aby sa opäť dostala do pôvodného stavu.

Zaujalo vás to? Dávam do pozornosti film: Super Size Me, natočený v roku 2004.

Americký dokumentárny film natočený nezávislým filmárom Morganom Spurlockom, ktorý sa rozhodol jesť 30 dní iba jedlo ponúkané sieťou rýchleho občerstvenia McDonald´s.

Zaujíma vás ako dopadol?

Za ten jeden mesiac pribral 11 kg, pečeň mu stvrdla a zahltili ju tuky. Cholesterol stúpol a obsah telesného tuku sa zvýšil z 11% na 18% (čo je stále menej ako ich celonárodný priemer, 22% u mužov a 30% u žien). Zdvojnásobila sa pravdepodobnosť srdcovo-cievnych ochorení a mal dvakrát väčšiu šancu na infarkt.

Väčšinu času sa cítil unavene a deprimovane. Nálady sa mu často menili a jeho sexuálny život prestal existovať. Ďalej udáva, že keď jedol toto jedlo, túžil po ňom viac a viac a mal strašné bolesti hlavy, keď ho nejedol. Doktori boli veľmi pesimistickí čo sa týka jeho krvného obrazu, pochybovali, že sa vôbec niekedy dá do poriadku.

Ďalšími potravinami, okrem fast foodu, ktoré vám môžu poriadne zamávať so zdravím, sú rafinované potraviny.

Čo sú rafinované potraviny?

Väčšine z vás sa asi vybaví rafinovaný biely cukor. Nie je to však ani zďaleka jediná potravina. Medzi rafinované potraviny sa radia všetky, ktoré museli prejsť výrobnou linkou, skladajú sa z viacerých zložiek a sú balené. Napríklad keksíky.

Medzi nerafinované patrí napríklad ovocie. Pri jablku nemusíte hľadať zloženie. Je to jednoducho jablko. Alebo zelenina. Mrkva je mrkva. Nič viac. Žiadne konzervanty, pridaný cukor, banánová aróma a podobne.

Taktiež maslo je len maslo. Samozrejme nemyslím rastlinné stužené margaríny. Tie majú na obale napísané zloženie. Ale tradičné živočíšne maslo obsahuje len jednu zložku a tou je: maslo. Pretože maslo sa vyrába z mlieka a z ničoho iného.

Ako sa zorientovať v takom obrovskom množstve potravín? Rozumiem, že výber správnych potravín môže byť pre vás mätúci. Od každého počujete, čo je dobré a čo nie. Napríklad taký kokosový cukor, ktorý je teraz v móde. Čo to vlastne je a prečo by mal byť zdravší ako klasický biely? Je to vďaka jeho nízkemu glykemickému indexu? Veď aj fruktóza má nízky glykemický index a pritom ničí pečeň.

Pomôckou by mohlo byť:  „Keď to neuzná za jedlo vaša babička, jedlo to nie je.“ Teraz by ste mohli namietať, že taký kuskus by vaša babička za jedlo určite neuznala. To je možné, ale za jedlo by to uznala zase iná babička. Napríklad v Indii. Takže nabudúce keď siahnete po hranolčekoch z fast foodu alebo po čokoláde na obed, spýtajte sa sami seba:

„Dala by mi toto na stôl moja babička?“ Pravdepodobne nie. Či už ide o raňajky, desiatu, obed, olovrant či večeru.